Image

Vitajte na stránke bylinného likéru Demänovka.
Pre vstup na stránku zadajte svoj vek.

Späť

Včelárka Monika: Všetci môžeme sadiť kvety

Pochádza zo včelárskej rodiny. Ako drobné dievčatko sa motala starkému okolo nôh, keď sa staral o svoje úle. Doma na stole nikdy nechýbala fľaška chutného domáceho medu. Preto sa Monika Sleziaková (27) rozhodla pokračovať v rodinnej tradícii. Dnes sa na Liptove stará o 13 včelích rodín popri práci v cestovnom ruchu v Čutkovskej doline.

„Môj včelársky príbeh sa začal pred štyrmi rokmi. Keď nám starký navždy odišiel do včelárskeho neba, začali sa rojiť včely,“ spomína sympatická dlhovlasá Monika. „ Vtedy sa vo mne niečo prebudilo a povedala som si – hádam ich nenecháš odletieť!“ Takže začiatok vôbec nebol jednoduchý – nežná dievčina musela odchytiť obrovský roj, ktorý sa usadil na vysokej jedli. Celkom slušný úvod pre filmový horor… So skúseným včelárom sa jej to podarilo, dnes vyrojené včely odchytáva sama.

Ako hovorí, včelárenie nie je ľahká záľuba. Je za ňou tvrdá práca – v zime včelár zbíja rámiky, dezinfikuje úle a nástroje, na jar kontroluje včelstvá, robí opatrenia proti vyrojeniu, v lete stáča med, potom dokrmuje včely na zimu, lieči ich a monitoruje spád klieštika, triedi a vytápa staré plásty. Musela si naštudovať kopu informácií, radila sa so skúsenejšími. Po skončení vysokej školy, kde študovala riadenie kultúry a turizmu, si opäť sadla do lavice v strednej odbornej škole v Banskej Bystrici, aby sa čo najviac naučila o včelárstve. „To podstatné som si pamätala od starkého – o včielky sa treba starať s láskou,“ usmieva sa Monika pri spomienke na svoje začiatky.

Žihadlá ju nestrašia

Nemyslí si, že včelárstvo je výsadou chlapov. Medzi jej kamarátkami sa nájdu aj včelárky a veľmi šikovné. „Ženy majú v sebe prirodzenú potrebu sa o niečo starať, preto máme cit pre včely.“ Prácu zvláda, len pri stáčaní medu alebo pri kŕmení včiel jej pomáha rodina. „A to je skvelé, keď nás včielky takto spájajú,“ dodáva mladá včelárka.

Žihadlá? Tých sa nebojí. Smeje sa, že to by nemohla včeláriť. Aj keď ju chráni špeciálne oblečenie, občas sa stane, že príde do práce s opuchnutou tvárou. Najradšej pracuje bez rukavíc, vtedy má v rukách väčší cit a včelám neublíži. „Zážitkov so žihadlami mám veľa, najdôležitejšie je prekonať strach a nepanikáriť,“ hovorí Monika, ktorá sa nikdy nezaháňa rukou, keď okolo nej preletí hmyz.

Včely bzučia o pomoc

Včelári i ochranári čoraz častejšie upozorňujú na to, ako ľudia ubližujú včelám. Chemické postreky, ukážkovo skosené trávniky, záhradné rastliny bez kvetov, o ktoré sa netreba veľmi starať… Keď nebudú včely, nebudeme mať nielen med, nebude čo jesť. Môže včelám pomôcť každý z nás?

„Jasné, že nemôže každý včeláriť. Môžeme však sadiť kvety, ktoré potešia oko i dušu a nakŕmia včely. Z detstva si pamätám záhrady plné kvetov, dnes sú v móde anglické trávniky. To je pre včely doslova púšť. Mali by sme si uvedomiť, že im vďačíme za našu potravu a mali by sme ich chrániť,“ dodáva Monika, ktorú práve včely naučili naplno vnímať krásu prírody a napĺňajú jej život radosťou.




Tri veci, ktoré nás naučila starostlivosť o včely

Keď sa na streche novej bratislavskej “Cvernovky” objavili úle, pre mnohých...

Zobraziť článok

Aký je život so žihadlami?

Veľa ľudí sa v prítomnosti včiel oháňa rukami, pretože...

Zobraziť článok