Image

Vitajte na stránke bylinného likéru Demänovka.
Pre vstup na stránku zadajte svoj vek.

Späť

Včelári Peter a Lenka: Relaxujú pri bzukote včiel

Peter (31) a Lenka (29) včelária spolu. Oboch ich to ťahá do prírody – Lenku Dukátovú z kancelárie, Petra Ostrožlíka z hluku a prachu strojárskej haly. Pre včely sa rozhodli pred troma rokmi a ešte ich neomrzeli. Naopak – včely ich pustili do svojho sveta…

 

Prečo ste sa rozhodli včeláriť, dali vás dokopy včely?

Peter: To nie, poznali sme sa skôr. Pre včelárenie sme sa rozhodli pri jednej prechádzke. Prečítal som otcovu knihu o včelách – a už to bolo!

Lenka: Predtým som pracovala v bratislavskej ZOO a starala som sa o zvieratká, od najmenších po najväčšie. Takže Peťo ma nemusel presviedčať.

 

Myslíte si, že spoločný úľ by bol zaujímavý štart pre vzťah? Poď ukážem ti svoju zbierku úľov J

Peter: Ak dievča či chlapec niekoho privedie na svoju včelnicu a neutečie mu po pár minútach, tak vyhral 🙂 Bez Lenky by to bolo ťažké, vo dvojici je to super.

 

Možno inšpirujete ďalších. Je to viac džob alebo skôr relax?

Peter: Pre nás hlavne relax. Popri práci v strojárstve bolo skvelé len tak si sadnúť a sledovať včielky pri úľoch. Otvoril sa predo mnou celkom nový svet.

Lenka: Prekvapilo ma, ako to Peťa chytilo…

Peter: Sám som to nečakal. Ale potom som pocítil – toto je to, čo som hľadal.

 

Sledovať včielky je fajn, ale asi to chce viac. Kto vás naučil včeláriť?

Peter: Prvý nám podal pomocnú ruku ujo Jožko. Sme mu za to vďační. Každý začiatočník by si mal nájsť niekoho skúseného, kto mu poradí. Neskôr to boli včelári zo Šurian, včelársky krúžok… Zoznam by bol dlhý.

 

Naučili vás niečo aj včely?

Lenka: Že si musíme pomáhať, lebo všetci patríme do jednej rodiny. A tiež, že ak chceme niečo dosiahnuť, vždy je za tým veľa práce.

 

Začínali ste s tromi včelími rodinami, koľko ich máte dnes?

Peter: Postupne sa nám podarilo včelnicu rozšíriť na 17 rodín, ale to sa môže každý deň zmeniť.

 

Starať sa o včelie rodiny je určite drina. Čo je na tejto práci najťažšie a ako ste si ju podelili?

Peter: Pre mňa je najťažšia časť sezóny v januári, februári. Už sa neviem dočkať prvého jarného preletu. Vravíte si, že na jeseň ste spravili všetko, čo bolo vo vašich silách a čakáte, čo prinesie jar. Táto sezóna sa pre mnohých včelárov začala veľmi ťažko, uhynulo mnoho včelích rodín. Je to ako keď napíšete test na 100%, a predsa ste neuspeli. Inak sa nesťažujem na prácu okolo včiel.

Lenka: Keď šiel Peťo pracovať na farmu do Čiech, včely zostali na mne. Pomáhal mi každý, kto  mohol, ale aj tak väčšina práce zostala na mne. Jediné, čo som ešte nerobila, je skladanie úľov. No celkom sa mi zapáčila práca s vŕtačkou, tak v zime možno zapracujem aj na tejto časti.

Ako chutí vlastný med? Koľko ho spolu zjete za rok?

Peter: Najlepšie na svete! Keď sme vytočili prvý med, tak sme pri ňom v kuchyni sedeli a neverili vlastným očiam. Krásny pocit a ešte sladký liek ako bonus.

Lenka: Nepočítame to, ale spotreba rastie. Chceli by sme cukor vyradiť z jedálnička a úplne ho nahradiť medom. Med je skvelý na veľa vecí – pomáha pri hojení popálenín či rán, popraskaných perách v zime. Hm, táto téma je nekonečná hlavne pri dobrej medovinke 🙂

 

Vyrábate rôzne druhy medu. V tejto súvislosti zaujímavá otázka – ako včelár vie, že agátový med je naozaj len z agátov? Nemôže si včela „ubziknúť“ na lúku?  

Peter: Snažíme sa vytvárať rôzne druhy medu. Jasné, že včelár si nemôže byť istý, že má stopercentný agátový med. Môžete mať na včelnici 10 rodín a ľahko sa stane, že z každého úľa vytočíte iný med.

Lenka: V tom je tá krása, to prekvapenie a úžas, keď ochutnáte nový repkový med a nájdete v ňom stopy chute, ktorú ste tam predtým necítili.

 

Med aj predávate – dá sa z včelárstva uživiť, alebo je to skôr len nádherné hobby s bonusom pár eur navyše?

Peter: Dá sa povedať, že pre 95 % slovenských včelárov je to koníček. Včelárením sa dá živiť, ale je to ozajstná drina počas celého roka. Včelár neoddychuje ani v zime, letná dovolenka je nemysliteľná. K tejto práci je potrebná pomoc a pochopenie rodiny. Možno preto sa do toho v dnešnej dobe nehrnie toľko ľudí.

 

Včely sú pre život človeka veľmi dôležité. Poraďte, ako by sme im mohli pomôcť aj my ostatní?

Peter: Včely opeľujú asi 70% potravín, ktoré si kupujeme. Opeľujú stromy a kríky v lesoch, kde sa kŕmi divá zver, kvety na lúkach, kde sa pasú zvieratá. Pomôcť môžeme všetci. Každý kto má záhradku, si môže vyčleniť časť, kde nasadí rôzne druhy kvetov – bez chémie – ktoré budú kvitnúť počas celého roka a tam môže obdivovať včielky.

Lenka: To isté sa začína diať aj v mestách, kde ľudia sadia kvety pre včely. Podľa mňa by mal mať každý človek „svojho“ včelára, od ktorého by kupoval med, a tak ho podporoval.




Tri veci, ktoré nás naučila starostlivosť o včely

Keď sa na streche novej bratislavskej “Cvernovky” objavili úle, pre mnohých...

Zobraziť článok

Aký je život so žihadlami?

Veľa ľudí sa v prítomnosti včiel oháňa rukami, pretože...

Zobraziť článok